Už sa stalo tradíciou, že 26.12. na Štefana sa ideme prejsť buď na Čiernu skalu alebo na Veterlín. Tento rok sme sa rozhodli, že rozhýbeme naše usedené a prejedené telo na Veterlíne. Išli sme na vlak o 6:40, lebo žiaden druhý nešiel. Bol som dosť prekvapený, lebo napriek veľmi skorej hodine sa nás zišlo pomerne veľa. Ďalšia skupinka sa k nám pridala v Smoleniciach na stanici. Cestu k hradu sme si skrátili cez rolu. Niektorí išli pomalým tempom, čo sa im nakoniec stalo aj osudným. Pri hrade sme čakali na Rampára skoro hodinu a stále nechodil. Vraj sa stratil a netuší, ako sa dostane k nám. Síce je mi to trochu divné, ako sa mohol stratiť, keď pred ním išlo asi 15 ľudí, ktorí nenechávali v snehu stopy ale priam vyšlapanú brázdu. Rampár asi poriadne nesledoval filmy o Vinetuovi, keď mu robilo problémy stopovanie. Po ceste bola celkom zábava, lebo sme otriasali námrazu zo stromov na tích, čo šli za nami. Občas sme mali aj nejakú prestávku na občerstvenie. V Čertovom žlabe sa k nám pripojil ešte predseda. Stromy boli krásne biele ako z Mrázika kam len naše oko dohliadlo. Hrebeň Veterlínu a samotný Veterlín nezostal nič dlžný svojmu menu. Dobre sme vymrzli a pobrali sme sa domov. Škoda, že sľubovaná inverzia bola o niekoľko sto metrov vyššie, ako sme boli my, tak namiesto pekného výhľadu nám musela stačiť hustá hmla. Celá spiatočná cesta sa niesla v spoznávaní výhod moderných technológií. Marošove GPS postupne ukazovalo: krčma v Smoleniciach – 1800m; 1200m;….;100m; 15m a už sme sedeli v teple pri pivku. Akcia bola super a tí, čo neboli, tak môžu len ľutovať.
Štefanský výlet
Ďakujeme za podporu
Náhodné galérie
