Môj milý denníček. Dnes je pekný a trochu chladnejší marcový štvrtok. Dnes som urobila niečo, čo som pred tým ešte nikdy nerobila. Tak ti to trochu objasním.
7.05 stretávam sa s Radom na moste
7.30 pred bránou nemocnice je nás päť statočných. Menovite Tomáš, Mišo N., Janko, Rado a ja. Z toho sme to išli robiť prvý krát traja. Vypĺňanie osobných dotazníkov sme mali asi absolvovať bez pomoci druhých.
8.00 absolvujem prvý level. Kecám s doktorkou a idem na odber vzoriek krvy.
8.15 dopĺňam energiu sušienkami a čajom. Na túto časť dňa sa Rado tešil najviac.
8.45 dozvedám sa informáciu, že som v pohode. A dostávam tabletku na zvýšenie tlaku
8.55 obarila som si hubu, tým hrozne vrelým čajom
9.00 umývam si lakťovú jamku
9.02 lakťovú jamku zas drhnem mydlom, lebo som si stiahla rukáv a to sa nemôže
9.05 chalani to už majú pomaly za sebou. Konečne sa ukladám na kreslo. Je strašne pohodlné. Chcem také do obývačky pred telku. Vedľa mňa stojí zúfala sestrička a snaží sa mi nájsť na rukách žily, ale moc sa jej to nedarí. To sa odráža aj pri tom ako mi pichá ihlu do ruky. Po chvíli blúdenia toho ostrého predmetu v mojej ruke ma to už dosť bolí. Podarilo sa, krv tečie. Škoda, že len takých 10 cm v hadičke. Dávam im súhlas, aby to vyskúšali aj na pravej ruke. Testujem druhé kreslo, stále cvičím s loptičkou. Ďalší pokus bol o niečo úspešnejší. Pripadám si ako nejaká celebrita, keď ma obskakujú tak asi tri sestričky, čo nie je zvykom. Som asi špeciálny prípad. Stále mačkám loptu. Pri informácii, že som odovzdala ešte len 165 ml krvi zo 450, tak začínam byť zúfalá. Ruka sa mi trasie, ako pri poriadnej mašine. Tú loptu nenávidím. Ledvaj ju stískam už len s palcom. Takú modrú ruku vďaka škrtidlu som ešte nevidela. Nevzdávam sa a bojujem s vypätím posledných síl ďalej. Po nekonečných 15 min je už po všetkom. Musela som vypiť ďalší vrelý čaj. Zas mám obarený jazyk. Chalani tam už nevedia čo od radosti, preto sú sestričky aj rady, že konečne odchádzame.
9.30 svoje životy sme zverili do Tomášových rúk a dúfame, že šoférovanie po odbere krvi sa neprejaví nijako na jeho reakciách. Absolvovala som prehliadku po vrakovisku. Doplnila som si nedostatok krviniek vínkom. Celý deň ma smädí ako po riadnej opici /aspoň to tak všetci vravia/.
Môj milý denníček, už vieš aké to bolo po prvý krát. Chcem ti ešte povedať, že to bolo úplne super a niekedy si to zopakujem znova. A neveril by si koľko, srandy sa dá zažiť pri takejto akcii.
A prečo som vlastne napísala tento článok? Aby všetci vedeli, že horolezci dokážu robiť aj nejakú naozaj zmysluplnú činnosť.
