Hmm, celkom zaujímavý nadpis horolezeckého článku. Ráno sa zobudíš, obuješ šlapky, pod ruku zobereš karimatku a tešíš sa ako sa vyvalíš na piesok, niekam do chládka…. Tak to vyzerá na dovolenke pri mori, ale aj na zájazde trnavských horolezcov na české piesky, do krásnej oblasti pri Tisej. Treba už len niekoho nájsť, kto ti zoberie ten sakramentsky ťažký batoh plný lezeckého matrošu aby si sa cítil naozaj ako na pláži. Myslím, že more by nikto nevymenil za tie krásne skaly, s tak riedko osadenými kruhmi a tak neuveriteľným trením. A ten pocit vysoko nad zemou a tak strašne ďaleko od ďalšieho – často krát jediného- istenia sa dá na pláži porovnať asi iba s topením sa ďaleko od pobrežia… Hmmm, radšej aby mi striekal adrenalín s uší ako morská voda do úst a do nosa.
Opäť sme sa zišli vo veľkom počte, dokonca k nám prikvitla aj milá návšteva zo Žiliny a jeden kus jemného pohlavia v podobe Mili, ktorá prišla z Brna. Ubytovanie sme mali krásne, domček z roku 1861 ešte neopravovaný, z ktorého dýchala horolezecká atmosféra… Keď sme ráno otvorili oči, nechceli sme veriť, že priamo nad domom sú 50 metrové veže kde-tu preťaté špárou akurát na ruku alebo celého človeka. Hneď sme brali batoh na plecia a nadržaný (jednak z očakávaného lezeckého zážitku a jednak z bravúrne napísanej knihy) utekáme na prvé skaly… Ale to rozliezanie je trochu náročnejšie, a tak si s Peťom zatiaľ iba značkujeme teritórium a nemôžeme cvaknúť kruh, ktorý visí nechutne vysoko. Ale po dlhom snažení preliezame prvú cestu a už nám nič nestojí v ceste aby sme liezli a liezli až do vyčerpania a tmy. To bola chyba ktorú spravila asi väčšina z nás a prvý deň sme to trochu prehnali, ale ostali nám sily aj na nasledujúce dni. Celkove sme mali 3 lezecké dni s krásnym počasím. To sa nedá neliezť. A tak sme liezli a liezli… Najusilovnejší vyliezli okolo 30 ciest, ale najlepším dôkazom toho, že sme dali zo seba všetko bola posledná cesta, ktorú sme už naozaj nevládli preliezť. Na skalách sme si myslím všetci užili až-až. Boli aj pády –bez zranenia- kyvadlové traverzy, skoky, zlaňáky zo suchého kríčku, vrcholová knižka ako medziistenie a ďalšie zúfalstvá.
Takto zničení z celého dňa sme sa poschádzali v miestnom pohostinstve, a pri řízku s pivem sa každý pochválil čo poliezol a debata sa často pretiahlo do ranných hodín. Po takomto výlete by sme si naozaj zaslúžili tú dovolenku pri mori. Ale radšej sa budem kúpať blízko pobrežia…
