V našom oddieli máme akcie čisto lezecké, iné zase lezecko-spoločenké a niektoré čisto len spoločenské. A práve atmosféru jednej čisto spoločenskej akcie by som vám chcel priblížiť. Už niekoľko rokov chodievame na chatu na Bukovú počas dušičiek, pre Američanov Halloween. My sme nechceli opakovať, tak sme si tento sviatok premenovali na Halovíno.
Piatok večer začali prípravy na tento sviatok. Ozdobovala sa chata a okolie, vyrezávali sa tekvicové strašidlá, pripravovali sa masky. Tento rok som bol milo prekvapený, že skoro všetci mali porobené nejaké masky. A niektoré boli fakt perfektne premakané. Po občerstvení sme sa rozhodli prezentovať naše kostýmy do miestneho pohostinstva. Vrava v krčme utíchla, keď sa medzi dverami objavil šermiar, Gandalf, cigánka, terorista, Viagra, 2x trpaslík, myš, Superhrdina (ktorý bol super vo všetkých oblastiach J), mladá slečna (v mužskom tele), šašo a ešte nejaké príšery. Zožali sme všeobecný obdiv. Potom sa už len debatovalo pri ohni, zdobil sa šarkan na sobotňajšie majstrovstvá sveta v púščaní šarkanow.
Sobotné ráno nás nepotešilo, lebo pršalo, čím bol ohrozený náš štart na súťaži. Nakoniec boli naše prosby vyslyšané a pol hodinu pred štartom prestalo pršať. O chvíľu sme boli na Rozbehoch, kde sme dolaďovali formu nášho šarkana. Šarkan mal smolu a jeho testovacia jazda bola aj poslednou, kvôli veľmi silnému vetru. Smutní sme odchádzali bez šarkana. V kríkoch sme našli jedného šarkana, ktorého asi niekto utratil, lebo bohvieako nelietal a potreboval menší tuning. Trochu sme ho zlepili a pridali chvost. Podarilo sa nám ho dostať do vzduchu a rýchlo sme sa zaregistrovali, aby sme ho nestihli rozbiť ešte pred štartom. Súťaž bola pre celý kolektív atraktívna, prežívali sme to, ako kebyže bojujeme o majstra sveta. A aj sme bojovali. Časom sme sa ako tím zohrali a každý vedel, čo má robiť. Jeden vymotával lanko z kríkov a stromov, ďalší rozmotávali zamotané klbko, radili v taktike, fotili, povzbudzovali. Vo vzduchu sa nám podarilo ukoristiť druhého šarkana, ktorý zostal zamotaný na našom lanku. Bolo to naše šťastie, lebo nám vytiahol nášho šarkana až niekam nad Senicu. Zo súťaže sme si odniesli 3. miesto, čo považujem za super výsledok, keďže sme súťažili prvý krát a ešte aj s nájdeným šarkanom. Večer poprichádzali ďalší členovia a sympatizanti oddielu. Z masiek spomeniem ďalší ženský prevlek, čarodejnicu, deduška večerníčka, strašidlo, makový slíž a dvoch teroristov so psom vo vestičke a kravatke. Opiekli sa rebierka a zase sme išli na Rozbehy. Zábava bola výborná. Ivana nám pustila jednu prezentáciu, kde boli krásne fotomontáže. Niektoré boli také perfektné, že nezainteresovaná osoba by myslela, že tak to má byť. Terka zase spestrila program výrobou červeného slizu, začo jej boli v nedeľu ráno mnohí vďační, keďže tá krikľavá červená nešla umyť. Takže domov odchádzali niektorí našťastie iba s červenými rukami, niektorí menej šťastní s komplet červenou hlavou.
Akcia mala svojskú atmosféru, výborne sme sa bavili a už teraz sa teším na budúcoročné stretnutie strašidiel a iných kreatúr. Kto nezažil, neuverí.
