Ľudia okolo Eda Zemka boli nahnaní do stavby a prípravy pretekov o deň skôr. Príprava začala hlboko v podzemí pri príjemnej vínnej teplote. Tvrdá rokovacia atmosféra vyplávala na povrch o čosi neskôr no o to intenzívnejšie. Búchanie do stola a pŕs sa zmenilo na zatĺkanie klincov. Hlavný drevorubač Stanislav T. zase predviedol svoju zručnosť a vykúzlil 3 krásne a náročné línie. Náš staviteľský triumpf sme boli spláchnut v miestnom pohostinstve. Keď kohúti začali vítať ráno, pobrali sme sa aj my do svojich pelíškov, aby sme ušetrili aspoň trochu energie na preteky. Najbližší človek okolo Eda Zemka prišiel klasicky veľmi skoro a ujal sa organizácie prišelcov. Ranné závraty vystriedala denný optimizmus s veľmi peknej účasti. Štartovalo 17 pretekárov v 2 vyraďovacích cestách.
Pán vetra, meča a leasingu sa staral o atmosféru vyťahovaním svojich troch žolíkov. Vždy podľa potreby. Ak sa niekto priečil, meč udržal poriadok, ak bol niekto príliš dobrý, vietor uviedol do pohybu kmeň, a ak bol niekto príliš smutný, príhoda o prefinancovaní akéhokľvek Renaultu na leasing, pobavila hádam každého.
Prvá cesta začínala z voľne vysiaceho 3,5 m dlhého kmeňa, kde si každý pretekár mohol vyskúšať sekanie a kopanie. Odtiaľ nasledoval prevysnutý trám, ktorý končil vo vrcholovom traverze.
Druhá vyraďovacia cesta bola o čosi dlhšia a náročnejšia. Začiatok s prevysnutého trámu s dierkami na zakladanie, traverz po vodorovných trámoch sa napájal na už známu cestu č. 1.
Vyraďovacie cesty pekne roztrúsili pretekárov, z ktorých 7 postúpilo do finále.
Finále bolo znova o niečo dlhšie s delikatesou na začiatku. Po vylezení prevysnutého trámu sa bolo treba poprehupovať cez vysiace kmene a odtraverzovať na už známu cestu č.2. vysiace kmene pochovali pár nádejí a odčerpali veľa energie ostatným pretekárom.
Stano Tomovič sa stal znova víťazom, no tento krát iba morálnym, lebo padol takmer z vrchu stodoly až na zem a nič sa mu nestalo. Vďaka patrí aj Edovi za super guláš a všetkým čo prišli za vytvorenie úžasnej atmosféry kde bola radosť liezť. Stodola aj tento rok ukázala že nepatrí ešte stále do starého železa, takže sa teším na budúci ročník.
Hore zdar a dolu nezdar
