Krásne sobotné ráno, prvý krát sadám za volant auta s vodičakom, z Pekla vyrážame smer Vrbové. Vcelku dobre sme dorazili. Vysadáme z auta a už nás aj berú smer túra na Velkú pec. Už sa tešíme že konečne po dlhom čase chytíme skalu pevne do rúk. Skoro bez povšimnutia míňame výčap vína (zrejme osudová chyba). Prichádzame ku koncu mestečka. A prichádza to čoho sme sa báli, Maroš vyťahuje mapu. Cesta vyzerá byť celkom schodná tak sa vyberáme za ním. Táto schodná cesta sa mení, je to stále horšie a horšie, topánky nám každému oťaželi aspoň o desať kilo blata. Potácame sa krížom cez pole, Maroš stále vyzerá že vie kam ide, ale zvyšok si to už nemyslí. Popri čistení topánok na nášho vodcu padajú vtipné poznámky a pohľady, ktoré by vraždili. Ak som spomínal to, že sme sa báli spojenia Maroš+mapa tak prišla ešte horšia kombinácia Maroš+mapa+GPS. Ideme popri nejakej obore jej plot nám pomáha prekonávať strmé zrázi minikaňonu. Zrazu počujeme dáke mrmlanie: „Ale ten potok by tu nemal byť“. Umývame topánky v potôčku a ochvíľu nachádzame prameň na ňom nápis 1948. Pozeráme na mapu ktorá ako zistujeme ma už okolo pädesiatky medzitým sa sami z pekelného stroja nazývaneho ako GPS vymazali všetky údaje.Možno to tentokrát nebola Marošova chyba že sme trošku poblúdili. Nachádzame chatku dopĺňame tekutiny čosi popapáme a rozhodujeme sa kam ísť dalej.Rozhodnutie padlo vraciame sa späť, slnko pomali ustupuje z lezenia by už zrejme nič nebolo, ak by sme aj tú skalku našli. Tak teda velí sa na ústup. Cesta späť bola už celkom v pohodičke žiadne väčšie problémy. Prišli sme do Vrbového nasadli a horsa na chatu valili sme čo to dá na štvorke, nevedel som tam hodiť pätku, prechádzame cez Chtelnicu pribrzdujem pri prechode aby som pustil študentky, skapal mi motor štartujem ani hlesnutie nejde to. Prišiel sa nás pokúsiť roztlčiť jeden pán skúšam štartovat nič… parkujeme. Vyťahujem telefón: „Maroš čauko dojdeš na pomôct?, nejde nám naštartovať.“ Žiadny s pokusov nefungoval, čo teraz. Ďakujeme Maroško. Marcel s Aďou sa zrazu zjavili, okamžite ako nás zbadali sa začali smiať. Stále neviem prečoJ. Tomáš volá domov, prichádza mama, meníme baterku a stále nič. Skončilo to odtiahnuťím Tomášovou mamou. Taktiež Ďakujem.
Zloženie výletnickej skupiny: Dada a Edo Zemkový, Tomovičovci v plnom počte, Maroš a my dvaja Vaďasi.
Komentáre