Vo štvrtok prichádzame na to, že sme len traja. Začína sa hľadanie ešte aspoň jedného lezca, no neúspešne. Všetci sa vyhovárali na veľkú zimu, nestačil ani fakt, že minulý týždeň sa tam liezlo v tričkách s krátkym rukávom. No nevadí chuť liezť je moc veľká na to, aby sme zostali doma. Je piatok 8:00 nasadáme do auta. Mišo si zabudol spacák , zo slovami „mama ma zabije“ utekal preňho domov. Máme všetko, tak vyrážame smer Kamenec pod Vtáčnikom. Cesta prebehla bez problémov. Vystúpili sme z auta, pekná modrá obloha, slniečko svietilo, na zemi sneh, potok zamrznutý a všade okolo nás docela kosa . Len čo som ruky vtiahol z vrecká, začali mi omŕzať prsty. Moja prvá veta bola „spať asi nezostávame“ no zmenil som názor hneď, ako sme prišli pod nástup. Podmienky boli lepšie, než by som čakal. Zostávalo nám už len obuť lezečky, navešať kopu expresiek a hor sa do lezenia. Začali sme vzdušnou vraj za 4 no mne sa zdala oveľa tažšia . Pokračovali sme už len krajšími a ťažšími cestami ako je Sobota Nedeľa, Dvojšpára, BE-BE- Tónové stĺpiky za VII+. Zlaňák bol už pri západe slnka. Keďže bola zima, šli sme sa zohriať do miestnej krčmy. Zohriaty a unavený sme pripravený na spánok, len ešte nevieme kde budeme spať. Zostaneme spať v aute? Alebo postavíme stan? Rozhodli sme sa postaviť stan. Ráno už nebolo také pekné ako deň predtým. Bolo zamračené a väčšia zima, no to nás neodradilo počkať pár hodín. Zatiaľ sme založili ohník, opiekli špekačky a takí najedení sme sa šli poprechádzať po zamrznutom potoku, ktorý nebol až taký zamrznutý. Mišo to trošku podcenil a okúpal si celú nohu. Po akom takom usušení sa začalo aj trošku vyčasovať. No, ale slnko nesvietilo, kým sme neprišli pod skalu. Tento deň sme síce moc nepoliezli. Na rozlez sme si dali fitfirit za V+. Ako druhy bol lezený Dračí kút z klasifikáciou VI. Z technických príčin ju vyliezol iba Marcel. Ja som si ju iba vyžumaroval. Kvôli nedostatku času to bolo posledné čo sme spravili na tejto akcii.
Komentáre