Nie je také jednoduché, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať, napísať o pár dňoch strávených v skvelej spoločnosti v obklopení krásnych hôr, akými určite Vysoké Tatry sú. Ani neviem ako som sa k tejto úlohe dostala, ale dúfam, že atmosféru tohtoročného výročného JAMESU sa mi podarí priblížiť.
Pre mňa ako novú členku to bolo „po prvé“ a preto som netušila, čo všetko ma môže postretnúť na tejto akcii. Už cesta vlakom bola silným zážitkom (boli sme ten typ partie, ktorú keď stretnete vo vlaku tajne dúfate že vystúpi čo najskôr, ale my sme si to aj napriek tomu užívali), na chvíľu to aj vyzeralo že sa nám nepodarí dostať na chatu ale po sebazaprení sme dorazili tesne pred polnocou a za odmenu nás vítali poldecákom. Zábava sa pretiahla až do ranných hodín a o to ťažší bol nasledujúci deň, kedy sme sa rozhodli pre výstup na Vysokú. Hneď od začiatku nám bolo jasné, že vyjsť hore nebude také jednoduché, chodník sa akosi zvláštne točil a pohyboval, ale my sme nestrácali nádej. Aj keď morálka miestami značne upadala, podarilo sa nám dostať cez Kohútik až na Chatu pod Rysmi a na preľudnený chodník, smer Popradské pleso.
Večer sa znova niesol v duchu zábavy. Bola možnosť vypočuť si aj zážitky skúsených lezcov, ktorým určite Peter Hámor je. Ja som večernú zábavu ukončila veľmi rýchlo, pretože po celom dni a predchádzajúcej noci som mala mierny deficit spánku, ale z počutia viem, že chlapci sa veľmi dobre zabávali a jeden člen sa rozhodol zmeniť svoju orientáciu zo ženskej na mužskú, aj keď na poslednú chvíľu cukol.
Sobota nás síce privítala pekným počasím no nepriala lezeniu pretože okolo obeda sa pustil hustý lejak, ktorý trval niekoľko hodín a keďže chlapcov neni možné prinútiť odísť od piva skorej ako o jedenástej nepoliezli sme nič. Počas dažďa sme sa teda venovali kultúrno-spoločenským aktivitám, akými bolo hranie pinpogu, aktivít alebo ladenie štvorstrunovej gitary (na viac sa už ladič nezmohol, pretože akosi naňho prišla spoločenská únava). Popri všetkých týchto aktivitách človek vyhladne a tak vznikol nápad na licencovanú šou s príznačným názvom „ Kuchár pod čapicou“. V tejto šou je najdôležitejšie, aby hlavný aktéri mali v sebe aspoň liter vína. Teraz sa už len čaká kedy si to veľké televízie uvedomia akú budúcnosť má táto šou a kúpia licenciu.
V ten deň prekonal svoje hranice jeden člen výpravy na Štrbské pleso, ktorý nešťastnou náhodou zišiel z chodníka, pospal si v kosodrevine a ktovie kde všade ešte bol a čo zažil, túto časť vám však lepšie vyrozpráva Tomino.
Ja s Jurajom sme sa rozhodli ísť trocha vyvetrať a prejsť na Ostrvu . Rozhodli sme tak na základe toho, aby táto spoločensko- športová akcia neostala len čisto spoločenskou. Pozreli sme si výhľady pofotili a šli dolu.
Večer sa niesol v slávnostnom duchu, bolo odovzdaných niekoľko ocenení a pamätných listov, boli prednesené príhovory a všetci sa už tešili na zaslúženú večeru, ktorá bola skvelá. Pri večery vznikol nápad založiť nový klub ktorý by niesol názov HK Mdloba (no uvidíme či dostaneme tie peniaze z euro fondov), samozrejme nič seriózne: všetko ide proti všetkému a nič neni určité, len že schôdze budú po desiatej a členovia musia mať viac ako jedno promile. Neskôr sa ešte zabávalo a tancovalo do skorého rána.
Ráno bolo pre mnohých troška ťažšie aj keď niektorým sa podarilo odísť už o šiestej ráno, ale to len vďaka organizátorovi nečakaných odchodov a jeho dymovniciam.
V konečnom hodnotení na mňa JAMES spravil dojem a myslím, že dokonca pozitívny. Táto kultúrno-spoločensko-športová akcia je určite jedinečná a asi ju treba zažiť, aby si to človek vedel predstaviť lebo ako sa vraví radšej jeden krát zažiť ako sto krát počuť.
Horám zdar.
S pohľadu Tomáša:
9.8.2011 V tento deň sme boli na Jamese iba Stano Tomovič , Martin Tomovič , Tomáš Šarvaic, Edo Zemko. Báli sme sa predpovedi počasia nie vždy úspešných slovenských meteorológov. Našťastie sa tento krát mýlili. Moc nás neprekvapovalo že sme sa zobudili do pekného slnečného dňa . Na pláne sme mali Zlomiskovú vežu. Kedže sme neboli rozlezení vybrali sme si rebro. Tesne pred 13:00 sme dorazili na vrchol a šup na obed na popradské pleso. Večer nám prišla posila v zoskupení Dariny Zemkovej a Jána Haršániho.
10.8.2011 Takisto nádherný deň na pekné lezenie, s Janom sme sa vybrali do mengusovskej doliny na Mengusovskú vežičku. Cesta bola zatiaľ neznáma pretože v noci trošku spŕchlo. Pod stenu sme prišli o 11:00. Najsuchšia bola cesta Okolo očí zprava (V+) 2,5 h. Ako sme začali liezť, prišla hmla. Vo štvrtej a kľúčovej dĺžke nám začalo snežiť a snežilo až po vrchol. Pri zostupe sa sneh zmenil na dážď . Ja som po prvý krát skúsil aké je to zlanovať žlabom ktorým tečie voda.
11.8.2011 Sme sa vybrali taktiež s Janom do zlomísk na Dračí štít. Pridal sa k nám ešte Jozef Gabovic a Rič Stanislavský, vraj nás počkajú pod nástupom a zostúpime cez kohútik na rysoch si dáme čaj. Z chaty sme vyrazili asi o 10:45. Jožko sa musel asi po hodine cesty vzdať pretože sa mu roztrhli sandále. No mi pokračujeme. O 14:10 sme pod nástupom Flinstonovci a Drak (IV+) 4h. vedeli sme že nemáme moc času tak lezieme čo to len dá. Z tretej dĺžky kričíme na Ričiho ktorý nás čakal pod nástupom nech sa vráti a my sme pokračovali zo zapadaním slnka sme na vrchole zbadali vidmo ktoré nás veľmi potešilo. No keď sme sa pozreli dole na popradské pleso hneď nám padol úsmev. Na chatu sme prišli o 23:30.
12.8.2011 –Rest day
To bolo do konca jamesu všetko čo sme poliezli pretože sa pokazilo počasie .
