V pohode si lezieme na Plaveckom keď mi zrazu zazvoní telefón. Rasťo! Hlavou mi prebleslo. Sakra zabudol som ho zavolať…. no nič zdvihnem to. Myslel som si, že keď mu poviem kde som, tak ma vyhreší a bude naštvaný, ale nestalo sa tak.
Spýtal sa ma, či by som nešiel do Tatier. Chcieť by som aj chcel ale nevedel som či budem môcť tak som mu povedal, že možno aj hej ale nech moc so mnou nepočíta, ale večer sa ozvem. Po prezretí si kalendára či nerobím a prediskutovaní s mamou a frajerkou som bol odhodlaný ísť. Nikoho ďalšieho sme už nezohnali. A už sedíme vo vlaku a kam inam by sme šli ako do starého známeho bivaku v Batizovskej. Cesta bola dlhá a teplá nepomohlo ani dobre vychladené pivečko. Po príchode do Popradu sme vďaka zmeškanému vlaku spoznali Martina z Považskej Bystrice, ktorého sme stretávali každý deň nášho výletu. O dve hodiny sme už šľapali z Vyšných Hágov. Za hodinu a pol sme sa už vyvaľovali pred bivakom.
Na ďalší deň, keď sme zbadali pekné počasie, sme boli rozhodnutý vyliezť dve cesty na Batizovskom.
Ako prvú sme si vybrali 9. J pilier – Kuffa (V) 3h. prvé dve dĺžky boli vcelku rozbité ale inak pekná cesta. 
Po zostupe začalo pršať a tak sme váhali či nastúpime do ďalšej alebo sa pôjdeme schovať do bivaku. Rozhodli sme sa ísť schovať, ale asi sme sa rozhodli nesprávne, počasie sa umúdrilo a my sme smútok zaháňali jedlom a hrou kariet. Po dohratí poslednej partičky sa Rasťo spýtal „Kam pôjdeme?“ ja som neváhal a pozrel som na hrebeň nad bivakom.(doteraz neviem čo to vlastne bolo zač.) Rasťo na mňa pozrel ako na idiota ale aj tak sme šli. Rýchlo obliecť sedačky, nacvakať expresky, hodiť lano cez pleco a prilby na hlavu a ide sa. O pol siedmej stojíme pod nástupom a dúfame či to stihneme do tmy.
Stihli sme a spokojný môžeme ísť spať .
V nasledovné ráno vstávame o piatej, aby sme stihli skorší vlak. Vydávame sa pod Gerlach a vybrali sme si niečo rýchle 3. Ľavým pilierom na JZ rebro (III – IV) 1,5h. ale pravdepodobne sme to netrafili a trvalo nám to dlhšie ako sme chceli. Na vrchol sme sa dostali v skutku bezpečne, ale dolu sme šli cestou necestou. Začalo aj pršať a ešte aby toho nebolo málo tak sme pred sebou zbadali poľského vodcu v sandáloch s dvoma ceprami. Tu všetko nabralo rýchli spád. Behom do bivaku zbaliť suché veci a dolu ale čo čert nechcel všetko nám zmoklo. Vďaka bohu prestalo pršať , vyžmíchali sme veci rýchlo sa pobalili a rezkým krokom dole. Na stanicu sme prišli v poslednom čase a to mi nechceli predať lístok až do Trnavy vraj je už uzávierka tak som si kúpil len do Popradu ale zistil som že 
v Poprade nestíham kúpiť lístok tak utekám za predavačom či mi ho nepredá a vraj to skúsi stihnúť a aj to stihol ale iba o par sekúnd.
A už sa vezieme domov zdravý a smutný pretože v Tatrách bolo 15°C a v Trnave 40°C.
