Nie som bouldrista, väčšinou leziem s lanom na skalkách alebo v horách. Bouldering v prírode som v priebehu niekoľkých rokov skúsil asi len 5-krát. Ale dostal sa mi pod kožu. Tá atmosféra je iná a pocity intenzívnejšie. Človek viac vníma všetko okolo, prírodu, jedinečné tvary skál, náročné pohyby, pot, kožu, ktorá zlieza s prstov „proklate“ rýchlo, ale tiež priateľa, ktorý ti doslova podáva záchranné ruky.
V našom oddieli by ste vyznávačov tejto disciplíny hľadali márne. Niežeby boli všetci proti, len akosi nebol čas a chuť. Kedysi dávno som pri Havranici očistil pár bouldrov a spravil mini preteky. Mal som pocit, že sa ľuďom páčili a boli plány pokračovať v niečom podobnom aj do budúcnosti. Čas však bežal a plány zostali nejasné a k boulderingu som sa dlhú dobu ani nedostal. Keď som zachytil, že chalani z horolezeckého oddielu Tongba začali s čistením kameňov v okolí Rozbehov, potešilo ma to, keďže v blízkosti máme chatu. Okolité kopce poznám a v blízkosti sektoru Bojková sme už dávnejšie odistili zopár ciest, ale vtedy mi vôbec nenapadlo, že ten skalný hrebeň vedľa má taký potenciál.
Po pár návštevách mi bolo jasné, že toto miesto by bolo ideálne pre zoznámenie našich členov s touto peknou zábavkou. Aby myšlienka dozrela, potrebovala ďalšie cca dva roky až k realizácii. Cieľom bolo spraviť zaujímavú športovo-spoločenskú akciu, kde si všetci zalezú do sýtosti a tí čo liezť nebudú, nech sa zabavia a cítia príjemne. Výber padol na sektor Bojková a jeho krásne slnečné bouldre. Na rozlezenie sme týždeň pred pretekmi očistili jeden menší a hlavne ľahší sektor: „Lienka“ priamo nad sektorom „Skvost“.
V piatok vrcholia prípravy a vonku takmer celý deň prší, hmm.. Paniku nerobíme, počasie je objednané. Ráno je vlhko a hmlisto, ale predpoveď je jasná. V lese je vlhko, tak radšej posúvame o hodinku štart, aspoň stihnú prísť všetci notorickí „opozdilci“. Pravidlá sú jednoduché, hodnotí sa obtiažnosť a počet vylezených bouldrov. Kým prídeme do prvého sektora, už svieti slnko, takže sa môže začať. Najviac sa frfle nato, že väčšina bouldrov začína zo sedu. No postupne si všetci zvykajú a zdá sa, že sa im to začína páčiť. Po rozlezení a zoznámení v sektore „Lienka“ sa presúvame pod „Brucho“. Bouldre sú vyššie a obtiažnosť graduje. Na súťažiacich okrem iného čaká aj jeden žolík. Pre prvého, kto vylezie osamotenú cestu „Né“, čaká menšia odmena ako motivácia. Prvý to dal Kubo, ktorý sa bohužiaľ krátko nato zranil a z ďalšieho boja bol tak vyradený. Škoda, lebo to mal evidentne rozbehnuté najlepšie. Nakoniec skončil tesne štvrtý, a to polovičku závodu neliezol. Po vylezení všetkého čo sme vládali, sa karavána presúva pod „Riť“, kde rozložíme ohník a opekáme špekačky. Po prestávke je celá „Riť“ v obliehaní, až tu si to všetci užívajú do sýtosti :). Najviac Mišo, ktorému nestačí mať „Patu v rici“, ale musí sa tam strčiť celý. Lezú skoro všetci, dokonca aj tí, čo sa prišli len pozrieť.
Koža z prstov už dávno zmizla a počet lezúcich sa v nepriamej úmere znižuje v pomere k počtu spoterov a povzbudzovačov. Deň sa pomaly chýli ku koncu, súťažné hárky sú odovzdané, ale my ešte nekončíme, pretože máme v pláne ešte poslednú bonusovú súťaž, lezenie na rýchlosť. V sektore „Vežičky“ na jednej z odistených ciest natiahneme lano a môže sa začať skúšať pred ostrými pokusmi. Vínko za najrýchlejší prelez cesty „Pre Itu“ získava Martin, keď druhým pokusom atakuje hranicu 30 sekúnd. Pri západe slnka vyhodnotíme pretek a rozdáme ceny. Prvú cenu, doslova ušitú na mieru Paploon open, získava Mišo Slivka., chalanom z Free trees ďakujeme.
Gratulujem všetkým oceneným a dúfam, že sa táto malá akcia všetkým páčila, že si všetci dobre zaliezli a zodrali kožu, ale hlavne dúfam, že to ešte niekedy zopakujeme a ešte s väčšou účasťou a lepšími výkonmi. Ďakujem sponzorom HK Skoba a sport-outdoor.sk za pekné ceny a všetkým čo priložili ruku k dielu, Adi, že okrem iného potila krv pri šití originál Paploon bouldermatiek, Mame, že pomáhala čistiť sektor „Lienka“ a všetkým zúčastneným.
Vidíme sa tu opäť za rok, alebo žeby na jar? 🙂
Výsledky:
