Na tohtoročnom THT panovalo upršané počasie, podobne ako väčšiu časť tohto leta. Na piatok bola najlepšia predpoveď z celého týždňa a tak sme chceli určite niekam vyraziť. Ale kam, keď po dažďoch bolo všetko mokré? Chceli sme sa vyhnúť davom ľudí na Volovke a preto sme zamierili k Hincovým plesám s plánom ísť sa pozrieť na piliere, ktoré vedú na Volovec Mengusovský.Táto rozbitá stena nás však neohúrila a radšej si po doline obzeráme iné možnosti v blízkosti. Spoza mrakov vykuklo slnko a nám padla do oka JZ stena piliera, ktorý vedie na Východný Mengusovský štít, Vyzerá to tak, že slnko pomohlo a platne sú suché, vyzerajú lákavo. Pozeráme sprievodcu. V Puškášovi č. VII je v ľavej časti piliera popísaná cesta Járai, Rybanský (č. 117), avšak ani podľa fotky, ani podľa popisu to nesedí na líniu, ktorá nám bije do očí. Či to je nová línia, alebo nie teraz nezistíme. Materiálu máme ako na štvorkové rebro, ale 3-4 skobky a jedno kladivo sme pre istotu pribalili. Nie je o čom, dlho neváhame a ideme do toho.
Cesta vedie v pravej časti JZ piliera systémom kútikov a špár. Stena piliera je rozdelená dvoma nevýraznými plošinami (štandy 1 a 2). Rasťo ťahá 1. dĺžku vedie vpravo v stene piliera najvýraznejším kútikom s výlezom na trávnatú policu. príjemná dĺžka na rozlezenie. Do 2. dĺžky sa púštam ja, oči ma ťahajú do platní, ale sú hladké ako zrkadlo a tak sa logicky púšťam kútom na pravo od platní. Keďže v kúte ešte tečie voda, zabíjam radšej skobku a prežívam krušné chvíľky, pokračujem plytkým komínikom na ďalšiu policu. V 3. dĺžke nás čaká „hlava“ piliera, už zdola to typujem na kľúčové miesto a je otázne či nás to pustí. Na rade je Rasťo, členitou stienkou sa dostane pod výraznú mierne previsnutú stienku. Trochu machu a veľa vzduchu, do toho začína popŕchať, nie je si istý, radšej zaštanduje pod stienkou, že nech si aj ja zaleziem. Najskôr neviem či sa mám tešiť, alebo si vylámeme zuby. No nakoniec som rád, že ma Rasťo pustil dopredu. V pravej časti stienky vedie priamo hore puklina a popri nej krásne vodou vytvarované chyty a lupene. Tu by sa hodili menšie čoky a mikro friendy, nahradia ich skoby, len do rúk trochu nateká. Po prekonaní najstrmšej časti mám radosť, že sa nám to podarilo, spúšťam Rasťovi kladivo a doliezam na vrchol vežičky. Ďalej sa dá pokračovať ľahkým terénom na vrchol po ceste Járai, Rybanský, alebo po cca 100m v sedielku za poslednou vežou piliera vodorovne prejsť do Mengusovského sedla. Začína trochu popŕchať tak volíme druhú možnosť.
V sobotu zisťujeme, že nikomu sa na THT nepodarilo vyliezť nič vážnejšie a tak sa náš malý „asi prvovýstup“ stal najlepším horolezeckým výstupom THT. Uvedomujem si že to môže vyznieť komicky, ale naozaj celý týždeň panovalo fekálne počasie. Z toho vychádza aj názov cesty: „Z hovna upliesť bič“ 6 UIAA.
O tom či to bol alebo nebol prvovýstup sme na začiatku moc nerozmýšľali, čakal som, že tam nájdeme nejakú skobku, ale nič. Zatiaľ všetky indície hovoria že tadiaľ cesta neviedla. Ale to podstatné je, že ide o pekný kúsok skaly a oplatí sa tam vybehnúť z Popradského plesa, napr. ako alternatíva k Volovke.
Info: Z hovna upliesť bič, 6; R. Karel, M. Zemko, 15.8.2014. To podstatné lezenie má 4 dĺžky, ale logickejšie je spojiť posledné dve do jednej, plus dolez. Obtiažnosť jednotlivých dĺžok: 4+, 5+, 6, 3. Ide o lezenie v peknej a pevnej skale, v kľúčovej exponovanej dĺžke sú krásne vytvarované chyty, ale zatiaľ tam treba rátať s machom. Použitý materiál: 3 skoby, Friendy a vklínence, hodia sa najmä malé veľkosti.
Marcel
