Tak sme sa po 6 rokoch konečne rozhýbali a vybrali sme sa opäť pobicyklovať do Álp tentoraz na prvú časť známeho bikového ultramaratónu TRANSALP.Vyrazili sme z údolia Innu z mestečka Jenbach a dolinou Zillertál sme do večera vyšli na Dominikus hutte do výšky 1800m k známej priehrade Schlegeis,ktorú je možno vidieť pri lyžovaní na ľadovci v Hintertuxe.
Ráno vyrážame na druhú etapu,ktorá začína výšlapom na Pfitscherjoch -2275m na taliansko rakúskej hranici s krásnymi výhľadmi na hlavný hrabeň ladovcových Zillertálskych alp. Po zjazde do Fussendrasu-asi 1350 m nasleduje výšlap na najvyšší bod prechodu –sedlo Pfunderer joch do výšky takmer 2600m.Napriek horúcemu letu je v sedle dosť snehu. Nasleduje nádherný technický zjazd do doliny Pustertal a po Brixen stratíme vyše 2 km výšky.Večer ešte prejdeme do doliny Val di Funes ,kde s problémami nájdeme penzion na nocľah a sme v Dolomitoch.Mali sme za sebou vyše 100km a 2600m prevýšenia a po horúcom slnečnom dni sme na blato.
Tretia etapa začína dlhým výšlapom na chatu Schluterhutte až do výšky 2300m-cestou míňame St.Magdalenu-rodisko samého veľkého Reinholda Messnera.Zo sedla Schluterjoch najprv trialový a neskôr pohodový zjazd po pasienkoch až dolu do doliny Val Badia.Všetky metre našlapané od rána sme zachvílu stratili zjazdom.Nasledoval prechod do dediny St.Vigil.Podľa „šefa tratí“ Pala sme mali „líznuť“malý kopec a byť tam-v skutočnosti to znamenalo 500 vm hore a 500 dolu–,čo bola v poludnajšej pálave celkom sranda.Odvtedy sme vedeli.že pojem „lýznuť kopec“znamenalo spinek na najlahšom prevode a niekedy aj tlačenie bicykla. Zo St.Vigil postupujeme dolinou Val di Tamores do skupiny Dolomity di Fanes a keďže predpoved počasia vyšla a večer začalo pršať tak spíme na chate Pederu(1580m).
Ráno ešte za dažďa stúpame neuveriteľne strmou šotolinovou cestičkou pomedzi 2 veže na náhornú planinu Fanes a chatu Fodara(1980m).Po vyjasnení pokračujeme na chatu Sennes(2160 m) po romantických lúkach a šotolinových cestičkách ako stvorených pre bikerov. Nádherné miesta s pasúcimi sa koňmi,kravami, ovcami a parádnimi salašmi. Zjazd krásnym údolím pri ktorom stratíme kilometer výšky nás dovedie takmer do Cortiny.My sa stočíme na Toblach a po ceste popod Monte Cristalo a Durinskom jazere až na známu lúčku s výhľadom na Tre Cime. Tu dáme posledné foto a kruh sa uzavrel-pred 6 rokmi sme tu začínali smerom na Lago di Garda.
Ešte malá štatistika na záver- prešli sme asi 265 km s 6950 m prevýšením,tentoraz bez defektov a len s dvomi jemnými pádmi.
Vlado Haršány
