„Zabijem!“ ozýva sa Malou Fatrou potom ako Jano vybral skratku, o to dlhšiu a to náročnejšiu cez hustý previsnutý les, na kopec kde sme tento rok určite boli prví a zrejme aj poslední šlapači, veď prečo isť po peknej širokej upravenej ceste, keď máme riadny časový sklz .
V lete som videl niekde na internetoch „gýčovú“ fotku s osvetleným stanom na vrchole vrchola a v pozadí mliečna dráha. Tento víkend hlásili ideálne počasie, tak prečo sa nezbaviť tej myšlienky v hlave a zažiť to reálne.
Po útrapách z bezvýznamného kopca, ktorý má možno meno iba na mape a nevedú naň žiadne chodníky, okrem našej „skratky“, konečne prichádzame do civilizácie, na chatu pod Suchým a dávame si rýchle jedlo a pivo nech naberieme preplytvané sily a dobehneme časový sklz. Ale to ešte netušíme, čo nás čaká. Po pár metroch vyzúvame lyže a začíname sa brodiť „vyšliapaným“ chodníkom, ktorý vyzerá ako schody u nás v kostole na chórus, ale ak netrafíte schodík prepadnem sa po pás do snehu a noha sa vám zakliesni v kosovke.
Konečne na hrebeni, plánovali sme sem prísť okolo obeda, ale zničení ako arabské jaky sme radi, že sme to stihli aspoň za šera.
Stan, polievka, čaj, klobásky, sladkosti, slivovička a Romantika :
Ráno sme prespali aj východ slnka a v nádeji, že je to už len po rovinke, vyrážame smer Kriváň. Počasíčko ako lusk, viac asi netreba dodávať:
Zničení, spotení ,otlačení, zodratí a smradľaví dávame rýchle pivo a polievku na chate pod Chlebom a vyrážame smer Grúň.
Posledný výšlap dávame pri západe slnka, dopíjame čaj, posledné fotky Rozsutca a už len dole (konečne lyžovačka po dvoch dňoch šlapania).
PS: Prvýkrát som fotil v noci a nevediac som tam mal nastavené manuálne ISO, preto tá zrnitosť, ale zas ma byť ppc víkend, že by som to napravil?
Komentáre