Zimné Tatry sú perfektné – sneh, ľad, trávové mixy, výhľady. Len niekedy je problém zohnať spolulezca, resp. je zázrak ak sa aspoň dvaja-traja dohodnú. Nakoniec sme zostali ledva dvaja, Rasťo a ja.
V piatok našťastie stíhame poslednú zubačku na Štrbské, musíme však vynechať obligátny horček na stanici. V zástupe skialpinistov vyšlapeme na Popradské pleso, je tu plno, no bar nekompromisne zatvarajú o 23:00. Zajtra sa podávajú výkony…
Sobotu ráno šlapeme pod Galériu Satana. Počasie vychádza na jednotku. Prvú dĺžku lezieme za slnka, potom sa už východná stena Satana schová do tieňa. Snehové podmienky v stene sú horšie ako sme čakali no nikam sa neponáhľame. Na Rasťa vyšli 2 pekné štvorkové dĺžky, no nie je 4 ako 4 :). Na galérii sa rozhodujeme či ideme až na hrebeň do pol pása v sypkom snehu, alebo na pivo… hádajte čo vyhralo.
V nedeľu ráno sa k nám pripája Dominik, ideme si vybehnúť na Tupú, Gálfyho rebro. Lano zostáva v batohu a tak sme už o 9:00 na vrchole. Dole na Popradskom sa ešte stíhame pripojiť k raňajkujúcim, hodiť rannú sprchu a nakoniec aj obedný rýchlik zo Štrby…tentokrát sme ale horček nevynechali….
Vylezené:
Galéria Satana: Pilier (IV), D. Gielnik, J. Wolf, 1988
Tupá: Gálfyho rebro (III), Sólo
