Už dlhšie sme sa s Jakubom a Maťom dohadovali, že pôjdeme do Tatier na lady no nejak to nevychádzalo, buď kvôli práci, alebo počasiu. Nakoniec sme sa len s Kubom zhodli, že by sme mohli ísť v stredu po jeho návšteve u zubára. V utorok mu volám či teda ideme, že má byť dobré počasie. No moc mi neveril po našej poslednej návšteve Tatier, kedy bol vietor trošku silnejší než by som čakal aj ja (vietor bol v nárazoch 160km/h namiesto 60km/h). Keďže Jakuba netreba dlho prehovárať onedlho sedíme vo vlaku smer Poprad- Tatry. Večer v Smokovci na penzióne pri pive sa stretávame s ďalšími členmi nášho oddielu, ktorí sú tam na výlete. Po krátkej noci za svitania prichádzame na Hrebienok, kde sa pri raňajkách v snehu stretávame s Peťom. Za cieľovú destináciu sme zvolili ľady vo Veľkej studenej doline.
Ako prvý ľad na rozlez sme si vybrali Popolušku. Leziem prvý, ale už pri druhom šróbe som si musel odsadnúť, keďže moje ruky a ani moja hlava nebola v pohode. Po vyklepaní rúk a dostaní dôvery ku šróbom z Decatlonu som už v pohode a doliezol som hore. Potupne sa vystriedal Kubo a aj Peťo.
Ako ďalší sme šli liezť Kráľovnin závoj, ktorý je kúsok v pravo. Do prvej dĺžky sa pustil Jakub a bez problémov ju vyliezol. S Peťom ho nasledujeme. Druhú dĺžku som šiel ja, Kubo s Peťom doliezajú a zľaňujeme . Keďže máme dobrý čas, dávame čaj a šlapeme pod tretí lad.
Ako tretí sme zvoli Široký ľad, ktorý sme si všetci vytiahli aj za už zhoršujúcich podmienok. Za silného vetra a sneženia šlapeme dole. Cestou z Hrebienka stretáme tri rusky hovoriace baby, ktoré boli len v silonkách a sukne mali od vetra otočené do opačnej strany. Dole dávame večeru, pifko a šup do postele.
Zrazu budík, jak rád by som ho vypol a ešte hodinku dve pospal. No túžba po ďalších ladoch mi to nedovolí. Budím Kuba, ten ma hneď niekam poslal, ale v zapätí vstáva. Balíme sa, raňajkujeme a šup ho hore. Opäť stíhame východ slnka na úpätí Veľkej studenej doliny.
Prešlapávanie chodníku zostalo na nás, keďže nik iný ešte v doline nebol. Za dnešný prví lad sme si vybrali Veverkáč. Leziem prvý, no hlava opäť nefunguje tak ako by mala, bol to boj. Kubo opäť v pohode dolieza a zľanujeme . Dole na nás čakalo 12 naštartovaných Čechov, tak sa rýchlo balíme a utekáme preč. Predsa , 12 Čechov a 3 stupeň lavínového nebezpečenstva mi nejde moc dohromady.
Čas máme dobrý tak pod Rajnerkou odbáčame na Záhradky. Pod ľadom stretáme dvoch Poliakov, ktorí hovoria, že máme počkať lebo ľad je REZERVOVANÝ. Nechápavo som naňho pozrel, odignoroval a začali sme sa strojiť. Po naviazaní prišli ďalší dvaja poliaci, že chcú isť liezť no neskoro. Už sme boli rozhodnutí, že ideme a tak Kubo začína liezť. Vylieza a ja leziem za ním , no dvaja poliaci liezli 5 metrov predo mnou. Hore zisťujem, že to trochu schytal nos. Zlaňujeme, balíme a vychádzkovým tempom si ideme na Hrebienok po sánky. Po tom, ako sme zistili, že jedny stoja nechochmesných 8€ sa uskromňujeme a sáčkujeme sa aj z batohmi na jedny.
Uvedomením si, že na lady pôjdeme už len cez týždeň ukončujeme tento výlet.
Link na fotky: Tatry ľady január 2018
