Dnešní horolezci sú v ťažkej situácií. Pri čítaní starých kníh sa dozvedajú o príbehoch dobývania panenských vrcholov, nových lezeckých líniách, kam ľudská noha ani zamádžovaná ruka nesiahla. Keď chce dnešný horolezec zakúsiť pocit objavovania neznámeho musí zvyčajne vycestovať do ďalekých krajín alebo sa s otvorenou mysľou pozrieť na to čo ponúka jeho okolie.
Mojou záľubou bolo odjakživa listovanie v mapách a autoatlasoch. Táto kratochvíľa mi zostala dodnes a neraz sa prichytím ako si na mobile šúcham rôzne mapy. Takto som narazil aj na svoj najnovší objekt záujmu – jaskyňa Hadíkova. Najbližší víkend som sa ju rozhodol navštíviť. Z Plaveckého Mikuláša som vybehol na Kršlenicu, na Čiernej skale navaril obligátnu kávu a pri zostupe do Mokrej doliny som sa zastavil pohľadať jaskyňu. V modernej dobe hľadanie pomocou GPS netrvalo dlho a za chvíľku som bol na mieste. Vchod do jaskyne sa nachádza na jednej z terás, v asi 2 metrovej výške skalnej stienky. Zaujala ma stienka v ktorej sa nachádza ústie jaskyne…. Vtedy ma to napadlo. Nie len nový prvovýstup ale rovno šport! Pracovne som ho nazval „Speleolezectvo“ ale o názve som ešte ochotný diskutovať. Každopádne, myšlienkou je obohatiť štandardnú lezeckú cestu o podzemnú pasáž. Takýto výstup prináša nove objektívne nebezpečenstvá, čo určite zvyšuje hodnotu takéhoto výstupu. Zároveň kontakt s prírodou pri plazení sa úzkymi chodbami dosahuje svoje maximá.
Priznám sa, túto revolučnú myšlienku som si nedokázal nechať pre seba. Pri najbližšom posedení som navrhol výpravu kedy by sme teóru overili v praxi. Nevzbudila všeobecné nadšenie, čo ma prekvapilo. Naozaj nikoho neláka byť pri zrode úplne niečoho nového? Nakoniec bola myšlienka zrejme natoľko revolučná, že ľudia jednoducho iba potrebovali čas, na to aby ju strávili. V piatok večer sa mi ozval Tomáš, či nepôjdeme stienku preskúmať. Nadšene som súhlasil. Baša nemala na výber a tak súhlasila tiež. V sobotu už stúpame dobre známou Mokrou dolinou. Po ceste sa pohybovalo množstvo salamandier. Niektorým salamandrám presun cez cestu navždy zahatilo prechádzajúce auto. Pod skalou sme navarili kávu, nad skalou postavili štand. Počas zlaňovania Tomáš zistil, že podmienky budú náročné, skala je vlhká a zarastená. S vlhkosťou sa musí pri speleolezení predsa rátať a tak sa už netrpezlivo naväzujem na lano. Kontakt s realitou bol však tvrdý. Nohy aj ruky sa mi šmýkajú. Čas na plán B. Na pravej strane od línie vidím náletovú drevinu vyrastajúcu z plošinky. Chmatnem za ňu a o krátku chvíľu sú prvé metre za nami. Ďalej cesta pokračuje špárou a po pár ďalších krokoch som na vrchole. Je to tam. Nový prvovýstup v Malých Karpatoch. Cestu sme nazvali „Dážďovky v salamandre“ a obťažnosť je krutých V UIAA.
Prvá speleolezecká cesta však dobytá stále nie je. Pri pohľade do jaskyne sme sa všetci povrchne vyhovorili. Napr. že nemáme vhodné staré oblečenie na podzemnú časť atď. Poučenie znie, že sa treba na každý výstup náležite pripraviť a speleolezectvo nebude výnimkou.
Berte tento článok ako malú inšpiráciu. Prípadnému zdolaniu celej cesty sa poteším. Uvedomujem si však, že sa jedná o šport možno až príliš pokrokový a bude trvať ešte veľmi dlhú dobu kým si nájde svojich skalných resp. skalno-jaskynných fanúšikov.
